UMENIE ŽIŤ BEZ UTRPENIA alebo utrpenie ako dôsledok nepochopenia

Celé spektrum negatívnych emócií, ktoré by sme mohli subsumovať pod pojem utrpenie zažívame zjednodušene povedané vtedy, keď okolnosti, či situácia, v ktorej sme je v rozpore s tým, čo si želáme alebo čo očakávame a zároveň sa cítime ako obeť týchto okolností. Napr. sme chorí, trpíme, pretože túžime byť zdraví....alebo sused nás ohovára a my trpíme, pretože nám záleží na mienke okolia a chceme, aby o nás ľudia mali dobrú mienku...atď. Dalo by sa teda povedať, že utrpenie pramení z neprijatia a nepochopenia situácie, v ktorej sa aktuálne nachádzame a zároveň ju vnímame z úrovne obete okolností (niekto alebo niečo môže za to, že my sme chorí, že o nás ľudia nehovoria dobre....). Tento vnútorný konflikt nenaplnenej túžby a "reality" má za následok vysoký úbytok životnej energie a úbytok energie je zodpovedný za negatívne emócie a deštrukčné reakcie homeostázy - hnev, stres, úzkosť, depresie... Narastá tendencia získať si stratenú energiu späť napr. jedlom (chuť "zajesť to"), hádkou (ak máme pocit, že vieme, kto môže za našu situáciu), plačom (vyvolávaním ľútosti získava človek od iných) alebo fyzickou aktivitou. Reťazenie takýchto vnútorných konfliktov vyvoláva predovšetkým konflikty vo vzťahoch, súkromných i pracovných, ale i závislosti na jedle, na práci, na športe, na sexe...

Existuje však aj iná možnosť, ktorá nám nielen vráti späť stratenú energiu, ale predovšetkým odstráni opakujúce sa utrpenie. A tou je pochopenie, PREČO sa MI TO DEJE. Každú situáciu, v ktorej sa nachádzame môžeme zmeniť zmenou úrovne jej vnímania, prípadne hodnotenia. Pretože to aká situácia "je", závisí od toho, z akej perspektívy na ňu nahliadame. Preto tá istá situácia môže byť aj pozitívna aj negatívna. Všetko záleží len na nás, na našej schopnosti ovládať svoje vedomie a podvedomie.

Samozrejme v stave bunkového stresu, kedy pociťujeme celé spektrum negatívnych emócii nie je možné pochopiť pozadie danej nežiadúcej situácie a odhaliť jej skutočný pozitívny rozmer, či dokonca vyšší účel. Kým je však naša homeostáza v strese, fungujeme len v režime autopilota a teda každá myšlienka, ktorá nám prebehne hlavou je produktom podvedomých programov. A pokiaľ tieto nie sú pre nás podporujúce (zväčša nie sú), tak sa budeme točiť v bludnom kruhu bolesti, bezmocnosti, sklamania, nenaplnenia.... Samozrejme do momentu, kým ich nerozpoznáme a nedeaktivujeme. Spôsobov je mnoho.

Z praxe viem, že prijatie situácie v ktorej aktuálne som a jej pochopenie je cestou von z utrpenia. Pochopenie nás oslobodzuje od toho, aby sme vstupovali do ďalších podobných situácií. Pretože všetko v našom živote má účel a účelom života nie je, aby sme trpeli a čakali za to odmenu. Ale, aby sme boli pozorní a vnímaví ku všetkým dejom, poznávali cez ne sami seba, svoj potenciál a dokázali sme kontrolovať úroveň vedomia, z ktorej si vytvárame naše ďalšie životné skúsenosti. To je cesta k slobode a k trvalej radosti.

Potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na tejto ceste? Bude mi cťou a nesmiernym potešením

Dajana