STRACH z OPUSTENIA a jeho prejavy vo vzťahu

V nadväznosti na predchádzajúci článok "Čo hľadáme vo vzťahoch" považujem za dôležité zmieniť základné vzorce vzťahov, ktoré zažívame a ktoré sa vyformovali už v detstve, hoc nezriedka úplne nenápadne.

Prvým z nich je vzťah, ktorý je definovaný strachom z opustenia. Tento strach vzniká do 1. roku veku, v čase, kedy je pre dieťa prioritný pocit bezpečia a jeho prežitie je doslova závislé na plnej pozornosti rodičov. Ak v tomto období dieťa nemá pocit, že rodičia sú tu 100% pre neho, vždy keď potrebuje ich fyzickú blízkosť, ak si ich ani plačom neprivolá (patrí sem aj separácia po pôrode ) atď. tak sa v podvedomí vytvára program - "nie som dôležitý.... "som na všetko sám" ...... "nikto mi nepomôže, všetko musím zvládnuť sám"... Ako sa toto nastavenie odráža vo vzťahoch?

Človek, ktorý si nesie otlačok tohto zranenia, vo vzťahoch:

• dáva druhých na prvé miesto, resp. seba dáva na posledné;
• nemá osobné hranice, resp. dovoľuje iným, aby ich prekračovali;
• rozdáva sám seba, stará sa o iných, dokonca sa až obetuje, ale hlboko v podvedomí očakáva, že iní (partner, deti) sa potom postarajú o jeho šťastie
• cíti sa zodpovedný za to ako sa cíti jeho partner /deti, takže je ľahko manipulovateľný, citovo vydierateľný, ale aj sám môže mať k tomu sklony
• má predpoklady k rôznym druhom závislostí (na partnerovi, deťoch, jedle -emočné jedenie, na práci, cigaretách, alkohole...)

Ako sa "lieči" človek s týmto zranením?

Človek s týmto (nevyliečeným) zranením sa snaží nevedome liečiť tým, že iným dáva to, čo chýbalo jemu. Dáva plnú pozornosť potrebám okolia, niekedy sa snaží byť až nepostrádateľný, avšak v nádeji, že potom sa "konečne" okolie postará o neho (tak ako to očakával od rodičov). Napr. len tým, že z vďačnosti za starostlivosť, či prinesené obete, ho partner neopustí alebo mu bude venovať trochu pozornosti, lásky... Súčasne je z podvedomia atakovaný často potlačovaným strachom, že bude "znovu" opustený zo strany tých najbližších. Tento strach sa prejavuje v dvoch podobách. Buď robí všetko preto, aby nebol opustený, takže vyhovie akejkoľvek partnerovej požiadavke, aj tej domnelej. Alebo naopak, je to on, kto preventívne opúšťa partnerov ako prvý, aby nebol opustený on.

Človek s týmto zranením sa častokrát javí pre okolie ako dokonalý, starostlivý, obetavý partner, ale pre svojho partnera sa časom stávajú záťažou, pretože sú na ňom podvedome závislí. A i keď sa môže javiť nelogické, že by bol opustený človek, ktorý je starostlivý a obetavý, stáva sa to často práve pre to, že časom všetka táto starostlivosť stráca pre partnera, deti hodnotu, prijímajú ju ako samozrejmosť a nedávajú späť to, čo sa očakáva. Nasledujú hádky, nedorozumenia, pocit frustrácie... V iných prípadoch prepadne človek s týmto zranením inej závislosti, ktorá mu ničí vzťahy, napr. na práci, na jedle, alkohole, cigaretách, ako kompenzácii za neprítomnosť rodiča v rannom detstve. Alkohol, cigarety, jedlo .... je k dispozícii vždy, keď to potrebujú, nemôže ich opustiť, akoby to mohol urobiť človek so slobodnou vôľou / partner.

Ako vidno "nevedomá liečba" tohto zranenia je skôr kontraproduktívna a ak vzťah nezničí, tak sa odrazí na jeho kvalite veľmi deštrukčným spôsobom.

Ako teda z toho von? Ako zmeniť otlačok zranenia z minulosti? Ako sa vyliečiť a tým i svoje vzťahy? Inšpiráciu môžeš čerpať i na tejto stránke. Ak potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na tejto ceste, bude mi cťou a nesmiernym potešením

S láskou a podporou  Dajana