Prečo je sebaláska dôležitá?

Pretože od nej závisí, ako sa vnímame a od toho zase ako vnímame svoj život i ľudí a udalosti v ňom. No a naše vnímanie určuje kvalitu toho, čo zažívame každý deň.

Čo teda zahŕňa sebaláska?

Prijímam sa taký aký som a dovoľujem si prejavovať sa autenticky. To však neznamená, že nekultivujem svoje "slabé" stránky. Práve naopak z lásky k sebe na sebe pracujem, ale netrestám sa za to, ak "zlyhám".

Vnímam svoju hodnotu. Som si vedomý svojej jedinečnosti a svojho miesta na Zemi. Neexistuje iný človek ako ja a v tom je moja sila a hodnota. Preto nežiarlim, som si vedomý toho, že sme všetci jedineční a nemáme sa s kým porovnávať. Nezávidím nikomu, pretože ak idem cestou svojej výnimočnosti, každý deň som naplnený spokojnosťou. Ja sám ju vytváram (neuspokojujem sa vecami mimo mňa) a teda nemám obavy z jej nedostatku ( Závisť je produktom strachu z nedostatku lásky /hojnosti, ich zdroj vnímam mimo seba a teda si myslím, že o ne treba zvádzať konkurenčný boj)

Prejavujem si lásku. Dávam svojmu telu i duši, čo v danej chvíli potrebuje. A naopak nerobím nič, čo mi škodí, ubližuje, či už fyzicky, mentálne alebo emočne ( nabudúce budem konkretizovať)

A ako sa vyvíja náš život, ak sa nemám dostatočne rád, ak sa neprijímam vo svojej prirodzenosti a výnimočnosti, nevnímam svoju hodnotu a neprejavujem si lásku?

Potom svoj život venujem tomu, aby som sa stal niekým iným. Verím, že keď ma bude prijímať, milovať okolie, budem sa konečne prijímať /milovať i ja (budem hodný lásky). Teda okolie nepriamo formuje to, kým sa stávam. Zväčša človekom, ktorý je zneužívaný okolím, pretože už zabúda, čo má rád on, tak často robí to, čo od neho očakávajú / majú radi iní. Vykonáva prácu, ktorá ho nebaví, len aby dostal ocenenie /odmenu... Mení svoj vzhľad v nádeji, že teraz už nájde prijatie, lásku, obdiv.... Dokazuje si svoju hodnotu v plnení rôznych rolí nad rámec rovnováhy (hlavne ženy majú tendenciu zastávať viac rolí v extrémnych podobách alebo bez odpočinku)....Obstaráva si veci v očakávaní, že naplnia /doplnia to, čo mu v živote chýba

Nedokáže byť sám, je závislý na priateľoch, partnerovi, sociálnych sieťach a dúfa, že dostane lásku (uznanie, prijatie), ktoré nedokáže sám sebe prejaviť... Prežíva vzťahy, predovšetkým partnerské, založené na závislosti. Tá je atribútom nízkej sebahodnoty, sebalásky. Človek sa identifikuje s partnerom, resp. s kvalitami, potrebami, ktoré si partneri navzájom uspokojovali. Predstava, že by partnera stratili aktivuje strach a bolesť z neúplnosti, ktorý bol pôvodne hlavným spúšťačom vzniku vzťahu a tak žijú v strachu a nie v láske.

Alebo sa človek stáva arogantným manipulátorom, ktorý bol tak často manipulovaný okolím (zvyčajne už v detstve), že svoj hnev prameniaci z toho, že je niekým iným, obracia voči okoliu. Trestá ho rovnako nátlakom alebo manipuláciou, ktoré pocítil na sebe a teda ich vníma ako účinný prostriedok dosiahnutia cieľov.

Ak by sme všetci mali radi sami seba, celý svet by bol milovaný.

O pestovaní zdravej sebalásky viac v ďalšom príspevku.

Potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na ceste k sebaláske, slobode a radosti? Bude mi cťou a nesmiernym potešením

Dajana