PRAVDA JE KRUTÁ PRAVDA BOLÍ -program
Na tému pravdy, jej definícií, poznáme nespočet filozofických náhľadov, ktoré sa tiež podpísali na tvorbe kolektívnych presvedčení a programov (nech si každý sám nacíti, čo pod pojmom pravda vníma).
Považujem však za zásadné aj v súvislosti s predchádzajúcou témou sebalásky, otvoriť i tému pravdy a pravdivosti voči sebe i voči iným. Prečo pravda súvisí so sebaláskou? Pretože je prejavom nelásky voči sebe (nielen), ak nie sme k sebe pravdiví. Najviac bolesti si totiž v živote spôsobujeme práve ilúziami, falošnými predstavami, ktoré si vytvárame o sebe, svojom živote, deťoch, partnerovi, priateľoch, zamestnaní... A v dôsledku týchto neprávd, ilúzií časom prichádza sklamanie a s ním bolesť. A prečo to robíme? Dôvodov je viacero, ale ich zdrojom je strach a z neho pochádzajúce presvedčenie, že pravda je krutá, alebo že bolí. Pritom každý z nás skôr, či neskôr zistí, že nie samotná pravda je bolestivá, ale:
2 - ak sa príliš identifikujeme
s predstavami nášho ega o sebe alebo
3 - ak v podvedomí otvorí hlboko potlačenú bolestivá spomienka
1. Pravda je neutrálna a to doslova, nenesie žiadny náboj, ale je viacrozmerná, multiúrovňová a multidimenzionálna. Jej pozorovateľ a následne interprét jej tento nápoj prepožičiava, podľa svojho aktuálneho nastavenia. Takže ak nahliadam na pravdu z úrovne hnevu/závisti/žiarlivosti/strachu...., je veľký predpoklad, že jej zdieľaním, sebe alebo inému ublížim. Nie je to však pravda, ktorá ubližuje, ale energia hnevu/ závisti/žiarlivosti/strachu...., ktorá určitú úroveň pravdy "nesie" k adresátovi (keďže pravda je viacúrovňová ako cibuľa). Pýtajme sa teda sami seba, z akej úrovne nahliadam na seba, túto osobu, na túto situáciu, či dej? Z úrovne nepochopeného, nemilovaného, ublíženého, ukrivdeného.... človeka? Potom budem pravdu, ktorú cítim, interpretovať s energiou hnevu, smútku a podvedomej snahy za tieto pocity niekoho potrestať .... a tak s veľkou pravdepodobnosťou podobné emócie vyvolám i adresáta a "ublížim" mu. Ak sa naladím na neutralitu, súcit, pochopenie... dokážem pravdu interpretovať a odovzdať tak, aby som nielen neublížil, ale naopak vytvoril priestor dôvery a životného rastu.
2. Ego je identita, ktorú sme si o sebe vytvorili,
alebo prijali za svoju (výchovou v detstve alebo "prevýchovou" vo
vzťahoch). Táto identita má svoje vlastné vedomie a bojí sa o svoju
aktuálnu podobu, ktorú by pravda mohla zmeniť. Bude nás i okolie
presviedčať, že všetko to, s čím nesúhlasíme alebo si bránime vidieť, nie
je pravda. Zbavme sa všetkých predstáv o sebe, prestaňme sa "škatulkovať",
lipnúť na "ja som (nie som ) taký/taký", nebojme sa byť dnes niekým iným ako
včera, pretože len tak objavíme sami seba. A ani nebráňme iným mať o nás vlastné
predstavy, svoje pravdy, veď každý má právo na svoj vlastný svet.
3. Nemusíme prijať niečiu pravdu ako jedinú, ale ak nás zabolí naša alebo cudzia predstava o pravde, (napr. to, že nás takto niekto vníma), pýtajme sa samých seba: Prečo mi tak bolestivo záleží na tom, ako ma ten, či onen vníma. Alebo ako sa v tejto situácii cítim a akú spomienku tento pocit vo mne vyvoláva? Prepustenie uväznenej spomienky uvoľní aj bolesť a my môžeme kráčať životom slobodnejšie a tvorivejšie.
Potláčanie pravdy a zotrvávanie v ilúziách a sebaklamoch totiž pokrivuje pôvodný inkarnačný zámer duše a vedie ju po takých životných cestách, ktoré zväčša ukončí až neznesiteľné utrpenie. A z neho nás dokáže vyslobodiť jedine pravda. Primárne pravda voči sebe.
Transformačná afirmácia:
"Dovoľujem si precítiť pravdu mojej duše, zažívať ju a zdieľať láskyplným spôsobom pre moje najvyššie dobro i dobro všetkých, ktorí sú so mnou prepojení"
Potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na ceste k sebe, k svojej vnútornej pravde, k slobode a radosti? Bude mi cťou a nesmiernym potešením
Dajana