Objavenie svojej jedinečnosti / životného poslania
Pri terapiách zisťujem ako rastie uvedomenie ľudí, že sú oveľa viac ako tým, čo si o sebe myslia alebo ako ich vidí okolie a hlavne, že život ponúka oveľa viac ako doposiaľ zažívali. Cítia, že uviazli v kruhu, v ktorom zažívajú dokola to isté. Tento pocit v nich nalieha, aby pátrali hlbšie, hľadali božskú iskru v sebe, objavovali svoje skryté talenty, prejavy, ktoré nemá nikto iný, pri ktorých by cítili svoju jedinečnosť, potenciál božstva v svojom bytí, otvárali sa možnostiam, pri ktorých zažívajú nekončiacu radosť, sebanaplnenie, sebaúctu...
Cestu k svojej jedinečnosti odporúčam začať hľadaním odpovedí na tieto otázky:
1. Kedy, v akej situácii, som sa cítil(a) najviac naplnený(á)?
2. Kedy som cítil(a), že môj život má najväčší význam
3. Čo ma priťahuje?
4. Kedy, pri čom pociťujem najvyššiu mieru radosti?
5. Čo som si v detstve predstavoval(a), že budem robiť v dospelosti, dosiahol (a) som to, naplňuje ma to?
6. Čo pozitívne ma naučili náročné životné situácie, kam ma posunuli?
7. Aké životné skúsenosti ma pripravili na niečo nové, čo by som inak neobjavil(a)?
8. Keby som mal(a) jeden "voľný" rok života, ako by som ho strávil(a)?
9. Keby som mal(a) finančné zdroje na čokoľvek, nielen na prežívanie, čo by som robil(a), aby som sa "nenudila"?
Niekto dokáže nájsť odpovede rýchlo a ľahko, pre niekoho sú výzvou. Prečo sa nám častokrát tak ťažko objavuje tá naša jedinečná esencia, ktorou máme obohacovať tento svet, skrz ktorú sa máme realizovať? Ak chceme získať odpovede, tak opäť ako v mnohých témach, musíme nahliadnuť do detstva. Pre každé malé dieťa je rodič "pozemským Bohom". Túži po jeho láske, prijatí, podpore a obáva sa zatratenia, zavrhnutia. Dieťa od počiatku prejavuje svoju individualitu vo svojej surovej podobe. Rodič by ju mal vycítiť a pomôcť dieťaťu ju kultivovať. Zväčša je však individualita považovaná za neželanú komplikáciu a býva zo strany rodiča, učiteľa potláčaná, pretože i oni žili v svete uniformity, rodových, či kolektívnych vzorcov a "želaných štandardov". Dieťa v snahe získať si alebo udržať lásku a priazeň rodiča vyhovie požiadavkám a časom sa vtesná do formy, ktorú mu rodina /spoločnosť/ určila. Práve v procese výchovy spočíva prvý životný milník, v ktorom môžeme svoju individualitu objaviť alebo naopak zabudnúť. Isteže sa tento proces deje zväčša s dobrým zámerom - "chceme z teba vychovať dobrého človeka, aby si bol pripravený na život. Ale kto je to dobrý človek a čo je to život? "Dobrý" v rodičovskej rétorike znamená poslušný, teda vychovať dieťa k poslušnosti znamená pripravovať ho na to, že bude v "dospelosti" poslúchať niekoho iného. Príprava na život znamená snahu rodiča začleniť dieťa do systému, v ktorom by dosiahol vyšší životný štandard. A o tom majú rodičia individuálne predstavy. Častokrát si podvedome realizujú cez deti svoje nenaplnené životné predstavy alebo si nevedome kompenzujú pocit nízkej sebahodnoty a pocitov zlyhania. A tu nastáva druhý životný mylník. Ak sa rozhoduje pod vplyvom umelo vytvorených kritérií, na dlhé životné obdobie stratíme kontakt s našou jedinečnosťou. Budeme možno obľúbení, úspešní, finančne zabezpečení, ale stále budeme cítiť, že nám niečo chýba k "šťastiu". Nič nám to "niečo" neprinesie, ani deti, ani partner, ani lukratívna pracovná pozícia, ani hmotné statky...V každom životnom období sa však môžeme vrátiť k svojej jedinečnosti, ak je naše rozhodnutie pevné a sme ochotní prekročiť "otrockú" zónu vštepených programov a návykov.
Na ceste objavovania svojej jedinečnosti, svojho životného poslania môžu byť nápomocné aj :
Vhľady do ákášických záznamov (viac Ákáša )
Matrice novej reality (viac Matrice vedomia )
Vysokovibračné náhrdelníky (viac Vysokovibračné náhrdelníky )
Potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na tejto ceste? Bude mi cťou a nesmiernym potešením
Dajana