Obeť ako najvyššia cnosť - program

"Obetovanie sa pre blaho iného - ako najvyššia cnosť" - Program

Snáď žiadny program nemá takú vzletnú nálepku, ako tento. Napriek tomu, ako sa na prvý pohľad môže javiť, nie je podporujúci ani pre bytosť, ktorá obeť dáva, ani pre bytosť, ktorá obeť prijíma. V prvom rade si treba uvedomiť, kto, čo obeť žiada a čo je skutočnou obeťou.Toľko krát sme v živote v situáciách, kedy máme pocit, že len za cenu obetovania samého seba, hoc len nášho určitého aspektu, našej autenticity, či túžby, potreby, sebarealizácie, môže byť niekto z našich najbližších šťastný. Nie je to však skutočné šťastie a blaho, ktoré človek, ktorému táto obeť smeruje, prežíva. Je to požiadavka malého roztopašného a nenásytného ega, ktoré nemá ani poňatie, čo je to bytostné šťastie, radosť, naplnenie. Ak v nás niekto v okolí, hoc naše milované dieťa, priateľ, partner, rodič...vyvoláva pocit, že by sme sa v nejakom ohľade mali pre milovanú bytosť "obetovať", zvážme, či tam nehrá rolu naša sebahodnota, ktorá sa môže ilúzórne navyšovať práve mierou nášho obetovania sa. Inými slovami, obetujem sa pre deti, rodinu, pre prospech firmy, nadriadených... cítim sa viac užitočná/ý, prospešná/ý a tým i viac cenná/ý, hodnotná/ý. Je to ilúzia, ktorá nemá dlhé trvanie a žiada stále viac.Naše milované deti a ani milujúci partner v hĺbke svojej bytosti nežiada naše obete. Deti potrebujú milujúcich, ale silných rodičov, ktorí im svojim životom v rodine, v práci, vo vzťahoch, ukážu, že je bezpečné byť v živote autentický a skrze naplnený život matky, otca partnera....prežívajú bezpečný priestor pre svoje naplnenie i deti, partner..A to je to skutočné šťastie, radosť, ku ktorému ich nasmerujeme, pričom nikto nič nestráca, naopak všetci sa vzájomne obohatia.

Nenechajme sa opiť pompéznymi obrazmi z heroických filmov, kedy sa naše telo bez zaváhania postaví pred vystrelenú guľku a zachráni život milovanej bytosti. To nie sú situácie, ktoré by boli prítomné v každodennom živote, napriek tomu mnohí z nás nechávajú každý deň umrieť kúsok seba v ilúzií, že niekoho potešia. Nie je to pohľad hodný obdivu, naopak ľútosti nad tým ako Ego porazilo dušu, ktorá nikdy žiadnu obeť nevyžaduje.