LÁSKA vs STRACH

Čo je strach vie každý, ale pozná každý rovnako dôverne aj lásku? Mnohých možno nasledujúce riadky zdvihnú zo stoličky, ale sme v čase prekonávania strachov a preto považujem za potrebné krátke zvedomenie, ako často si strach oblieka rúcho lásky. Nezriedka privedie žena na svet dieťa nie preto, aby ho bez výhrad milovala, ale aby ona bola milovaná bez výhrad. Dieťa ju nemôže tak ľahko odmietnuť (neprijať so všetkými jej svetlými i temnejšími stránkami), ako to urobili možno jej rodičia, alebo minulí partneri. Nezriedka privedie na svet dieťa aj zo strachu, aby ju neopustil partner, či zo strachu, aby nebola považovaná za karieristku, egoistku..., a tak vyčlenená z určitej časti spoločnosti. Tu ešte sme schopní vidieť motív strachu. Ale vidíme ho i v bežnom slovnom spojení : "Bojím sa o teba, pretože ťa milujem." ?

Láska je polaritou k strachu. LÁSKA NIE JE EMÓCIA, ALE STAV, ktorého prevažujúcou emóciou je ÚCTA. Taktiež strach nie je emócia, ale stav, ktorého prevažujúcou emóciou je ÚZKOSŤ. Čím je čistejšia naša láska/úcta, tým menej sa bojíme, tým menej úzkosti cítime. Čím viac sa bojíme, resp. úzkosti pociťujeme, tým slabšia je naša láska voči danej bytosti. A tu si rýchlo mnohí rodičia, partneri ...môžu "otestovať" intenzitu svojej lásky.

Prežívam úzkosť, bojím sa, že sa môjmu dieťaťu niečo stane, ak sa bude rozhodovať slobodne? Že zažije bolesť sklamanie, stratu, neúspech, zradu, poníženie? Ak cítim úzkosť, je to žiaľ strach z mojej vlastnej potenciálnej straty. Že ja stratím, ja budem trpieť, či už sám alebo s dieťaťom, ja zostanem možno sám, prípadne sa stanem nepotrebným pre svoje dieťa? Ak však cítim úctu (lásku) k svojmu dieťaťu, som mu neochvejnou inšpiráciou a prístavom dôvery. Doprajem mu právo na jeho vlastnú skúsenosť. Dôverujem jeho schopnostiam, rovnako ako dôverujem sebe ako rodičovi, ktorého inšpirácia bola dostatočná na to, aby dieťa zvládlo všetky situácie, s ktorými je konfrontované.

Cítim úzkosť pri predstave, že ak nevyhoviem požiadavkám vzneseným dieťaťom, partnerom, rodičom, či blízkym "V MENE LÁSKY", tak o ňu prídem, resp. nedostanem ocenenie, zmení sa jeho/ich postoj voči mne a moja sebahodnota utrpí, pretože ju odvíjam od toho, čo si o mne myslí okolie? Ak však cítim úctu (lásku) k svojim blízkym, neskrývam svoj strach za lásku, oddanosť, podporu. Ak cítim úctu (lásku) k sebe v rovnakej miere ako k svojim blízkym, nie som otrokom svojho strachu, nebojím sa povedať NIE, nebojím sa odmietnutia, opustenia....pretože viem, že moja hodnota nespočíva len v tom, aký úžitok zo mňa má moje okolie, či koľko bytostí okolo mňa je spokojných na môj úkor.

Koľko krát len počas dňa nejednáme v stave čistej LÁSKY oslobodenej od strachu? Vždy keď pocítime úzkosť, vieme, že sa vytráca láska.

Milujme, CTIME si jeden druhého a majme v rovnakej ÚCTE i seba samého. To je skutočný kľúč k láske bez strachu.

Potrebuješ podporiť a s láskou nasmerovať na ceste k životu v láske bez strachu? Bude mi cťou a nesmiernym potešením

Dajana