HNEV - ako s ním pracovať

HNEV ako kľúč k našej trinástej komnate

Hnev je asi najzreteľnejšia emócia, pri ktorej vnímame, že v našom živote niečo nie je tak, ako by sme si želali. Najčastejšie cítime hnev, keď realita /situácia/správanie niekoho v našom okolí nenapĺňa naše očakávania. Hneváme sa, keď sa veci uberajú iným smerom, ako chceme, ak "nám niekto" ubližuje, nerešpektuje, nemiluje, nepočúva nás, či nami manipuluje, prikazuje alebo nás kritizuje, ponižuje, vysmieva sa...... Hnev je emócia, ktorá je kľúčom k detekovaniu našich emočných zranení, k našim neprijatým aspektom a naviguje nás i k zdroju našich deštrukčných programov, aby sme sa mohli od nich oslobodiť. Preto hnev netreba potláčať, ale naopak aktívne a vedome s ním pracovať.

Ako pracovať s hnevom?

1. Dovoliť si ho cítiť, prejaviť a nepotláčať ho. Je skvelým pomocníkom, ak ho použijeme ako kompas.

2. Keď vnímam hnev, neplytvám energiou na sebaľútosť, ale hľadám odpovede na tieto otázky: Ako sa cítim?...... Prečo sa tak cítim?... Čo pre mňa znamená sa takto cítiť?......

3. Na konci tohto procesu zistíme, čo je skutočným zdrojom nášho hnevu v danej situácii. Najčastejšie to býva strach, obalený napr. do pocitu neprijatia, zlyhania, odsúdenia, bezmocnosti, krivdy, zrady.......

4. Keď nahliadneme do svojej minulosti, zistíme, že tieto pocity zažívame opakovane v rôznych situáciách, s rôznymi ľuďmi. Točíme sa v "neurálnej smyčke" rovnakého pocitu.

5. Neurálnu smyčku môžeme "preťať" napr. prepisom limbického systému, kedy neželanú zdrojovú spomienku nahradíme novou/želanou.

6. Vďaka tomu budeme už situácie s podobnou tématikou zvládať v ľahkosti, bez emočného napätia a samozrejme bez hnevu.

Napr. niekto v minulosti zradil našu dôveru a tento pocit zrady, resp. strachu zo zrady zažívame vždy, keď niekomu máme dôverovať. Tlačíme na človeka svojou nedôverčivosťou, podozrievavosťou, ale on tomuto tlaku nerozumie, pretože nevie, že je dôsledkom našej starej (možno už zabudnutej) dávnej spomienky. Preto jeho reakcia nepochopenia ešte viac "podporí" našu nedôveru k nemu. Alebo napr. ak rodič, či učiteľ s nami v detstve komunikoval ako s nekompetentnými, nám sa pritom vytvoril neurálny vzorec, na základe ktorého sme v komunikácii citliví na kritiku a hnevá nás, ak v nás niekto vyvoláva pocit nedostatočnosti, nekompetentnosti...

A takto zažívame opakovane tie isté pocity v rôznych situáciách. Hnev, za ktorý sa schovajú nám pomáha ich rozpoznať a tým sa od nich pre nás podporujúcim spôsobom oslobodiť.

Oslobodením sa od nežiadúcich pocitov súčasne kvalitatívne meníme vzťah k sebe i okoliu. To, čo sme vo vzťahoch vnímali ako disharmonické sa odstránením podvedomých spúšťačov "negatívnych" emočných reakcií začne meniť na harmonické.